Niekedy vieme presne pomenovať, za čo sme vďační. Inokedy máme v hlave priveľa otázok a slová prichádzajú ťažko. Modlitba nemusí začínať správnou formuláciou. Môže začať úprimnosťou: tým, čo práve prežívame, čo nás teší alebo čomu nerozumieme. Nemusíme svoje pocity najprv upratať, aby sme sa mohli obrátiť k Bohu.
Začni tým, čo je skutočné
Skús si nájsť chvíľu bez ponáhľania. Môžeš pomenovať jednu vec, za ktorú chceš poďakovať, a jednu otázku, ktorú chceš priniesť Bohu. Nemusíš hovoriť dlho. Ak sa ti lepšie premýšľa písaním, môžeš si myšlienky zapísať. Ticho nie je zlyhanie modlitby. Niekedy nám pomáha všimnúť si, čo v nás zostáva nepomenované.
Môžeš sa modliť aj s druhými
V komunite môžeš požiadať o spoločnú modlitbu. Je v poriadku povedať iba toľko, koľko chceš zdieľať. Ak sa ešte necítiš na modlitbu nahlas, môžeš zostať pri počúvaní. Spoločná prítomnosť nemusí vytvárať tlak na výkon. Môže nám pripomínať, že na svoje otázky nemusíme zostať sami. Každý malý úprimný začiatok má svoj priestor.
